Ukázku svojí tvorby nám tentokrát poslala Argonna. Je to velmi povedená báseň, moc se mi líbí. Znovu se omlouvám, že ji sem dávám až tak pozdě po odeslání.
Astrálny cestovateľ
Havranie vlasy vpíjajú
Ťažké, kadilové pary
Sladkasté vône santalu,
Telo sa v tranze varí
A sošky bôžikov
Zalieva sviečok svit
Zdobia ich kamene,
Achát a opál, ryolit
Duch už v inej zemi blúdi,
Cez astrálne stepi
Poznania plody žne,
A z nich svet si zlepí
Tie sťa višne nezrelé,
Padajú mu v lono
Zahorel láskou k nim,
Nechystá sa domov
Ich šťavou opája sa,
Ako tulák vínom
Všetky tie tajomstvá
Otcovia zamlčali synom
Vznešený, múdrejší
Ako Veľký Šiva
Už dávno zabudol
Schránku v ktorej býval
Havranie vlasy pokrýva
Strieborná šnúra z hviezd
Sviečky už vyhasli,
Sochy zo svojich miest
Len nemo zízajú
Niekde tam, do prázdna
Na bábiku z kostí
S tvárou pomätenca, blázna.
Naozaj krásna báseň! Veľmi originálna téma a skvelé spracovanie
